Antropozofická medicína – princípy, história a hlavné zásady

08.01.2026

História

Antroposofická medicína má dnes takmer storočnú tradíciu. Spolu s lekárkou Dr. Itou Wegmanovou (1876-1943) rozvinul Rudolf Steiner (1861-1925), filozof, zakladateľ antropozofickej duchovnej vedy rozvíjajúcej kresťanskú tradíciu, integrujúci koncept tejto medicíny, ktorá vychádzala z prírodovedných poznatkov a rozšírila ich o duchovno-vedecké poznanie.  V roku 1921 vznikli v Arlesheime (Švajčiarsko) a v Stuttgarte (Nemecko) prvé kliniky, v ktorých sa tento nový lekársky prístup uvádzal do praxe. Tú v Arlesheime založila Ita Wegmanová, kde liečila prvých pacientov, prebiehal tam výskum aj vývoj liekov v laboratóriách, z ktorých sa postupne vyvinuli farmaceutické firmy Weleda a Wala. Z Nemecka a Švajčiarska sa antropozofická medicína sa v priebehu niekoľkých desaťročí rozšírila do celého sveta. Pojem antropozofia sa skladá z gréckych slov anthropos – človek a sophia – múdrosť. Znamená to, že stredobodom pozornosti je človek, ktorý spoznáva sám seba v zdraví aj v chorobe.

Antropozofická medicína nie je "alternatívnou" medicínou – nechce nahradiť konvenčnú medicínu. Naopak, stojí na prírodovednom základe, no ide ešte o krok ďalej. To znamená, že využíva všetko, čo prírodovedný výskum prináša pri skúmaní človeka ako "objektu" vedy: medicínsku techniku, laboratórne vyšetrenia, lieky, operácie aj intenzívnu starostlivosť. Zároveň však chápe človeka aj ako "subjekt" – v celku jeho osobnosti a v jeho individuálnej životnej situácii, v súlade so zákonitosťami ľudského vývoja. Keďže každý človek je jedinečný, musí byť jedinečná aj každá liečba, hoci sa v základných princípoch môže u mnohých ľudí podobať.

Antropozofická medicína preto nikdy nie je všeobecná. Vyhýba sa rutinným a štandardizovaným postupom. Aj keď sú obrazy choroby podobné, u každého jednotlivca dostáva choroba iný výraz, ktorý nemožno oddeliť od individuality pacienta. Medicína, ktorá prehliada individualitu človeka, nie je medicínou blízkou človeku.

Princípy a hlavné zásady

V produkcii Lekárskej sekcie pri Goetheane vznikol sedemdielny film "Umenie liečiť". Film umožňuje divákovi nahliadnuť do antroposofických kliník a ambulancií, sprievodcami sú mnohí renomovaní lekári a terapeuti. Jednotlivé diely sú zamerané na konkrétne témy – na históriu vzniku antropozofickej medicíny, jej uplatnenie v onkológii, starostlivosť o predčasne narodené deti, klinickú a ambulantnú prax, výrobu antropozofických liekov, používanie preparátov z imela v modernej onkológii, ošetrovateľské techniky, ako aj na súčasný stav antropozofického lekárskeho vzdelávania a medicínskeho výskumu. Výsledkom je živý a komplexný obraz modernej medicíny pre 21. storočie.

Antropozofia, ako napovedá už jej názov, je múdrosť o človeku. Antropozofická medicína chápe choroby v konkrétnom kontexte osobného vývoja človeka. V jej poňatí nie sú vlastnou príčinou ochorenia vonkajšie faktory (napr. infekcie), ale neschopnosť človeka sa s nimi vyrovnať. Aby mohol antropozofický lekár chorému pomôcť, hľadá príčiny nerovnováhy nielen v tele pacienta, ale aj v jeho vzťahu k celému životu a osudu.

Antropozofická medicína rešpektuje individualitu každého pacienta, jeho telo, dušu aj ducha vo vzájomnej súhre, ako aj v súhre so zákonitosťami prírody, kozmu a spoločnosti, v ktorej žije. Z tohto pohľadu je každý človek jedinečný. Rovnako jedinečná je aj jeho choroba a liečba. Antroposofický lekár si cielene rozvíja svoje vnímanie tak, aby nebol predpojatý a dokázal rozpoznať individuálne potreby pacienta.

Antropozofická medicína je integrujúca medicína. Prepája prírodovednú, konvenčnú medicínu s celostným pohľadom na prírodu a človeka, pri ktorom rešpektuje jeho fyzickú, duševnú a duchovnú podstatu. Nechce nahradiť konvenčnú medicínu – používa všetky jej prostriedky: prírodovedný výskum, laboratórne vyšetrenia, zobrazovacie metódy, operácie, intenzívnu starostlivosť aj lieky. Lekári, zdravotníci a terapeuti musia mať klasické univerzitné vzdelanie a odbornosť a následne aj vzdelanie v antropozofickej medicíne.