Streptokoková angína a bolesti hrdla

Väčšina prípadov bolesti hrdla nie je spôsobená baktériou Streptococcus pyogenes, ale vírusmi. Patrí sem napríklad infekčná mononukleóza (EBV), adenovírusová infekcia, rhinovírusy či chrípka. V týchto prípadoch je podávanie antibiotík neúčinné a potenciálne škodlivé.

Pre tých z vás, ktorí preferujú samodiagnostiku, alebo vedieť na čom ste (namiesto alebo pred návštevou lekára), ak vidíte toto:

Tak je to buď vírusový zápal, ev. to môže byť aj začínajúca hnisavá angína, treba hrdlo skontrolovať o 48h.

Ak vidíte toto alebo to druhé vedľa:

Tak je to s veľmi veľkou pravdepodobnosťou bakteriálna angína.

Prvá pomoc od prvých bolestí (ešte bude hrdlo ružové):

1) Homeogene 9 každú hodinu 1tbl - od prvých príznakov úplne (často môže v úvode zabrániť plnému prepuknutiu angíny)
2) propolis sprej do hrdla a propolis tinktúra
3) kloktať 5xd 30kv šalviovej + 30kv nechtíkovej tinktúry do 150ml teplej vody

Streptokoková angína, prípadne šarlach (scarlatina) nie sú vírusového pôvodu, ale ide o streptokokovú infekciu spôsobenú kmeňmi Streptococcus pyogenes (v prípde šarlachu navyše produkujúcimi toxín). Ale ani pri streptokokovej alebo inej bakteriálnej angíne nemusí byť vždy indikované podanie antibiotík. Takže, kedy antibiotiká sú a nie sú indikované:

❌ Kedy antibiotiká nie sú indikované

Antibiotiká sa NEodporúčajú, ak:

• má dieťa mierne až stredne závažné príznaky bolesti hrdla bez ďalších rizikových faktorov,

• sa v klinickom obraze objavuje kašeľ, nádcha, zachrípnutie alebo hnačka – tieto príznaky sú typické skôr pre vírusové infekcie,

• dieťa nemá horúčku alebo má len nízku teplotu,

• ide o opakované bolesti hrdla bez potvrdenia streptokoka rýchlym testom alebo kultiváciou,

• nepatrí do rizikovej skupiny so zvýšenou pravdepodobnosťou komplikácií (napr. pacienti mimo oblastí s výskytom reumatickej horúčky - sem patrí aj Slovenská republika).

🚫 Prečo sa im v týchto prípadoch treba vyhýbať?

• Antibiotiká zbytočne ničia črevný mikrobióm, ktorý hrá kľúčovú úlohu vo vývoji imunitného systému, nervovej sústavy a celkovej rovnováhy organizmu.

• Ich nadmerné alebo nesprávne použitie vedie ku globálnemu problému antimikrobiálnej rezistencie – baktérie si vyvíjajú odolnosť voči liekom, čím sa znižuje účinnosť antibiotík v prípadoch, keď sú skutočne potrebné.

• Potláčajú prirodzený priebeh ochorenia, ktorý môže byť v istých prípadoch dôležitý pre dozrievanie imunitného systému – najmä u detí.

🧪 Kedy sú antibiotiká indikované

Antibiotiká sa odporúčajú predovšetkým u pacientov s vysokým rizikom komplikácií, ako sú:

• Deti a mladí dospelí vo veku 2–25 rokov v komunitách s vysokým výskytom akútnej reumatickej horúčky (takúto komunitu, ani oblasť na Slovensku nemáme)

• Pacienti s existujúcim reumatickým ochorením srdca alebo chronickými ochoreniami, ako sú diabetes, významné srdcové, pľúcne a renálne problémy.

• Prítomnosť šarlachu.

V týchto prípadoch antibiotiká môžu znížiť riziko komplikácií, ako je peritonzilárny absces, skrátiť trvanie symptómov a obmedziť šírenie ochorenia.

Podľa nemeckých a austrálskych odporúčaní sa antibiotiká pri streptokokovej angíne bez šarlachu a v komunite s nízkym výskytom akútnej reumatickej horúčky nemusia nasadiť v nasledovných prípadoch:

1. V komunitách s nízkym výskytom akútnej reumatickej horúčky:

Ak je výskyt akútnej reumatickej horúčky v danej oblasti veľmi nízky, antibiotiká sa nemusia podávať, pretože riziko rozvoja tejto závažnej komplikácie je minimálne. Tento prístup je založený na tom, že v týchto oblastiach je riziko vzniku reumatickej horúčky veľmi nízke, a preto prevencia antibiotikami nemusí byť nevyhnutná.

2. Ak je riziko antibiotickej rezistencie príliš vysoké:

V prípade, že by časté alebo neprimerané nasadzovanie antibiotík mohlo prispieť k rastu antibiotickej rezistencie, odporúča sa obmedziť ich používanie a uprednostniť iné terapeutické prístupy, ako je symptomatická liečba.

3. Pri nekomplikovaných prípadoch s miernymi príznakmi:

Ak je angína mierna, bez výrazných symptómov a pacient nemá žiadne faktory, ktoré by zvyšovali riziko komplikácií, ako sú napríklad chronické ochorenia alebo imunitné problémy, antibiotiká nemusia byť nasadené. V týchto prípadoch sa môže použiť symptomatická liečba (oddych, tekutiny, analgetiká) a sledovanie.

4. Pri negatívnom výsledku testov na streptokoky:

Ak test na streptokoky (antigénový test alebo kultúra) vyjde negatívne, antibiotiká sa nepredpisujú, pretože diagnóza streptokokovej angíny nie je potvrdená a príčinou môže byť vírusová infekcia, na ktorú antibiotiká neúčinkujú.

5. Pri pozitívnych strep antigénových testoch, ale v nízkej rizikovej skupine:

Ak je dieťa zdravé, nie je v rizikovej skupine (napríklad nemá oslabujúce ochorenia alebo problémy s imunitou) a jeho stav sa nekomplikuje, antibiotiká sa nemusia nasadiť, aj keď je antigénový test pozitívny.

Nemecké a austrálske odporúčania podporujú prístup, ktorý uprednostňuje zodpovedné používanie antibiotík. Antibiotiká by sa mali predpisovať iba vtedy, keď sú nevyhnutné, aby sa minimalizovalo riziko vedľajších účinkov, ako aj výskyt antibiotickej rezistencie. V oblastiach s nízkym výskytom reumatickej horúčky sa tieto rozhodnutia často prijímajú na základe individuálnych prípadov a rizík, pričom sa zohľadňuje aj celkový stav pacienta.