Koliky

Koliky sa najčastejšie objavujú u bábätiek do 4 mesiacov, zvyčajne od 3. týždňa života. Ich príčina nie je celkom známa, ale súvisí so zmenou prostredia po narodení, nezrelosťou nervového systému a ešte nevyvinutými spánkovými rytmami. Dieťa akoby potrebovalo ešte "štvrtý trimester" – obdobie, počas ktorého by sa mohlo postupne adaptovať.

V kultúrach, kde sú bábätká nosené v šatkách, často kŕmené a hojdajú sa celé dni, sa koliky vyskytujú zriedkavejšie. Cieľom nasledujúcich piatich krokov je čo najvernejšie napodobniť prostredie maternice a aktivovať tzv. utišujúci reflex. Niektorým deťom stačí jeden-dva z týchto krokov, iné potrebujú celú postupnosť.

Päť krokov, ako uľaviť bábätku pri kolike

1. Zavinutie

Tesné zavinutie / zabalenie s rukami pozdĺž tela pripomína novorodencom malý priestor v maternici. Dospelým sa môže zdať táto poloha nepríjemná, oni ju však majú radi, pretože sa cítia viac v bezpečí. Samotné zavinutie nespustí utišujúci reflex, je len akousi prípravou na ďalšie kroky. Niektoré deti sa dokonca po zavinutí môžu ešte viac rozplakať, je to však iba dočasné. So zavinovaním sa môže začať hneď po narodení a pokračovať v ňom minimálne do 4.mesiaca veku dieťaťa.

2. Poloha na boku alebo na brušku (pod dohľadom)

Poloha na boku alebo na brušku pomáha spustiť utišujúci reflex, pretože napodobňuje polohu plodu v maternici. Prosím polohujte svoje deti na bruško už od príchodu domov z pôrodnice. Poloha na chrbte často spúšťa tzv. Morov úľakový reflex, kedy rozhodí ruky, roztvorí dlane, naširoko roztiahne pršteky a urobí pohyb, akoby chcelo niekoho objať alebo chytiť sa pri páde. Opičie mláďatá reagujú podobne, keď padajú z tela matky, naťahujú sa, aby sa zachytili jej srsti. Spánok na brušku je pre uvoľnenie črevných plynov skvelý, preto počas dňa, keď ste hore aj vy, rodičia, na bábätko v postieľke vidíte, je to donosené a inak zdravé dieťa, spinkanie na brušku veľmi podporujeme už od príchodu domov z pôrodnice. Na noc je potrebné dávať bábätká stále na chrbátik, alebo na bok. Nemajte zbytočné obavy o syndróm náhleho úmrtia (prípadne zadusenia a pod.) Nie je nutné sa kvôli tomu stresovať, pretože čo sa týka SIDS, musí sa zísť viac faktorov dokopy, nie iba spanie na brušku.

3. Hlasitý biely šum

Mnoho rodičov si myslí, že na to, aby mohlo dieťa v kľude spať, musí byť okolo neho ticho. Je to práve naopak, pretože dieťa bolo už v maternici zvyknuté počúvať veľmi hlasné zvuky. Neustále ho obklopoval hluk, ktorý vydáva hučanie krvi v cievnom systéme, pravidelný tlkot srdca atď. Preto odporúča rodičom k utíšeniu vyskúšať hlboké vytrvalé zvuky, tzv. biely šum (zvuk vysávača, fénu, naštartovaného auta, …). Ukážky týchto zvukov je možné nájsť aj na internete. Napríklad zvuky domácnosti sú prístupné na uspavac.cz. Vynikajúco však pôsobia aj zvuky prírody (dážď, šumenie vĺn, vodopád, vietor, …), relaxačná hudba, uspávanky alebo hlasité syčanie (vytrvalé "šššššš" hlasitosťou na úrovni plaču dieťaťa).

Vďaka púšťaniu bieleho šumu cez noc sa môže výrazne predĺžiť doba spánku. Niektoré deti dokážu pri bielom šume spať celú noc.

4. Kolísanie a pohyb

Už naše babičky vedeli, že húpanie (kolísanie, hojdanie) je najlepším liekom na nespavosť, takže väčšina detí spala kedysi spokojne v kolískach. Dnes sa už kolísky až tak nevyužívajú, bábätká však húpanie a iné rytmické pohyby stále milujú, pretože na to boli zvyknuté počas celého svojho vývoja v maternici.
Húpanie (kolísanie, hojdanie) by malo byť prudké a rýchle, hlavne pri začiatkoch tíšenia. Okrem húpania v náručí a poskakovania na fitlopte sa mnohým miminám páči aj keď ich položené na rukách prevaľujú zboka nabok alebo prudko zdvíhajú smerom hore (pozor – u niektorých to naopak môže spôsobiť tzv. Morov reflex).
Ďalšou technikou je rytmické poklepávanie po chrbte, akoby bubnovanie na bubon. Na iné deti dobre pôsobí rýchle trasenie alebo prevaľovanie zavinutého bábätka na kolenách rodiča. Vynikajúce na húpanie / kolísanie / hojdanie sú aj detské hojdačky, kolísky alebo detské kočiare.

5. Cicanie

Pre matku nie je jednoduchší spôsob ako utíšiť dieťa, ako si ho priložiť k prsu. Sanie materského mlieka má okrem výživovej funkcie aj funkciu utišujúcu (chuť teplého a sladkého mlieka zvyšuje aj množstvo endorfínov v mozgu). Je dokázané, že plod si saje svoje pršteky už v maternici.
V momente, keď dieťatko úspešne zvládne kojenie (po prvých 2-3 týždňoch), je možné začať používať aj cumlík (vhodné je vyskúšať viac druhov) a kojenecké fľaše. Pokiaľ však cumeľ odmieta, nie je dobré mu ho vnucovať. Pokiaľ mu často vypadáva, je môžné ho cvičiť spôsobom, že sa za cumeľ pár krát jemne zaťahá, aby ho začalo viac sať a precvičilo si tak mimické svaly.

Na čo si dať pozor

Nie každý plač znamená koliku. Skontrolujte, či:

• má dieťa dosť mlieka (min. 5–6 mokrých plienok denne, aspoň 1 stolicu, dobré priberanie),

• nie sú prsníky preplnené (vtedy pomáha odsať pred dojčením trochu mlieka a schladiť prsník po dojčení),

• dieťa sa správne prisáva (bradavka je hlboko v ústach, bruško k brušku, žiadna bolesť),

• nie je problém s nadúvaním (pôsobia aj bylinky ako fenikel či rasca – v primeranom množstve).

A ešte niečo o cumlíkoch

• Nepoužívajte ich pred zavedením dojčenia.

• Uprednostnite silikónové pred gumovými.

• Neponárajte ich do sladkostí.

• Dôkladne ich čistite, nikdy ich neolizujte.

• Nepoužívajte šnúrky okolo krku.

• Okolo 4.–5. mesiaca je vhodné skúsiť cumlík odložiť, neskôr to ide ťažšie.

A na záver…

Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné. Dôležité je vytvoriť mu láskavé, bezpečné prostredie a nebáť sa pýtať o radu niekoho, komu dôverujete. Skúsená mamička často poradí viac než neosobná schéma.