4-člennosť ľudskej bytosti

Matthias Girke, Georg Soldner
Posledná aktualizácia: 22. 10. 2018

Ľudská bytosť je viac než len jej telo. Životné procesy človeka, ako sú rast, regenerácia a všetky procesy uzdravovania, patria k jeho životnej organizácii – éterickému telu. Ako pohybujúca sa a cítiaca bytosť si človek vytvára vnútorný duševný svet, ktorý môže vyjadrovať prostredníctvom reči a mimiky – ide o duševnú alebo pociťujúcu organizáciu, astrálne telo. Ako individualita vedomá si samej seba a schopná samostatného rozhodovania žije človek v organizme ako duchovná bytosť – ako "Ja". Toto "Ja" môžeme vnímať predovšetkým prostredníctvom reči; človek ním zároveň formuje svoj individuálny životný príbeh a osud.

Tieto štyri články ľudskej bytosti sa bezprostredne prejavia už pri stretnutí s pacientom. Pacientka hovorí o svojich telesných príznakoch – o fyzickom tele; o vyčerpaní a úbytku životných síl – o životnej organizácii; o svojich pocitoch a duševných ťažkostiach, napríklad o úzkosti a bolesti – o pociťujúcej organizácii. 

Ako "Ja" si zároveň kladie otázky o zmysle choroby, o ďalšej perspektíve a o význame ochorenia pre svoj individuálny životný príbeh. Epistemologické východiská, a tým aj vedecké základy tohto antropozofického chápania človeka v antropozofickej medicíne, boli podrobne predstavené a rozpracované inde.

Viditeľné telo – materiálne utvorená podoba, ktorú možno skúmať prírodovednými metódami – je fyzickým telom. Fyzická organizácia siaha od kostí až po genetický materiál každej bunky. Určuje náš vonkajší telesný vzhľad, hmotnosť, hustotu a rovnováhu fyzikálnych síl. Moderná veda toto fyzické telo preskúmala mimoriadne dôkladne, pretože čisto prírodovedne orientovaná medicína sa zaoberá predovšetkým procesmi, ktoré možno vysvetliť zákonmi chémie a fyziky.

Popri chemických a fyzikálnych zákonitostiach pôsobia v človeku sily, ktoré poznáme ako samoliečebné sily, vitalitu alebo schopnosť regenerácie. Ide o dynamické životné procesy, ktorých aktivita a intenzita sa v jednotlivých orgánoch a tkanivách výrazne líšia. Regeneračná schopnosť pečeňových buniek a pohlavných žliaz je iná než schopnosť regenerácie mozgových buniek alebo rohovky.

Tieto rozmanité dynamické životné procesy patria k životnej organizácii, ktorá umožňuje ich harmonické a zmysluplné vzájomné pôsobenie. Každý človek má svoju vlastnú životnú organizáciu, rovnako ako má vlastné fyzické telo. Rudolf Steiner túto životnú organizáciu nazýval aj životným alebo éterickým telom, pričom pojem "telo" vždy označuje niečo, čo má určitú podobu a formu. Éterické sily sú základom všetkých vnútorných liečivých síl a schopnosti zdravia. Aby sme mohli životnú organizáciu rozpoznať ako samostatnú skutočnosť odlišnú od fyzickej organizácie, potrebujeme osobitný spôsob poznávania.

Rozličné pocity, ako sú utrpenie a radosť, náklonnosť a odpor, schopnosť niečo vedome vnímať, ako aj schopnosť niečo si želať a chcieť, sú prejavmi rôznych duševných síl. Všetky patria k duševnej organizácii, ktorá umožňuje harmonické a zmysluplné vzájomné pôsobenie našich rozmanitých duševných podnetov.

Každý človek má svoju vlastnú duševnú organizáciu, rovnako ako má vlastnú životnú organizáciu a fyzické telo. V antropozofickom chápaní človeka sa nazýva pociťujúcou organizáciou alebo astrálnym telom. Duševná organizácia v nás vytvára vnútorný priestor a zároveň otvára novú dimenziu schopnosti vytvárať vzťahy. Umožňuje nám prežívať náklonnosť a odpor, uvedomovať si samých seba, cítiť súcit a rozvíjať vzťahovú väzbu aj samostatnosť.

Každý človek a každé dieťa je individualitou – jedinečnou a neopakovateľnou, nenahraditeľnou a nedeliteľnou. Práve na to poukazuje pojem ľudskej dôstojnosti a z tejto skutočnosti vychádza celá medicínska etika. Ide o niečo zásadne odlišné od duševnej činnosti a pociťovania, ktoré nachádzame u zvierat.

Pojem "indivíduum" pochádza z latinčiny a znamená, že ďalšie delenie na menšie jednotky už nie je možné: in-dividere znamená "nedeliť". Tento pojem teda označuje samotnú podstatu človeka. Každý z nás môže povedať "Ja" iba sám o sebe.

"Ja" zodpovedá duchovnému prvku v nás. Tvorí stred našej osobnosti, umožňuje sebauvedomenie a celoživotnú schopnosť ďalšieho vývoja. Neprejavuje sa iba v našom myslení a poznávacích schopnostiach, ale preniká a formuje aj našu dušu a telo. Vo svojom vnútri všetci zakúšame, že môžeme ovplyvňovať svoje myslenie, cítenie a vôľovú činnosť. Táto schopnosť je predpokladom každej dôslednej etiky.

Ľudské "Ja" je preto základom slobody, ktorú prežívame, keď samostatne konáme alebo sa rozhodujeme. Pôsobenie "Ja" v duši a tele umožňuje organizácia "Ja". Tá koordinuje a spája všetky jednotlivé procesy organizmu, pričom individuálne "Ja" môže v čoraz väčšej miere ovplyvňovať a utvárať myslenie, cítenie a konanie. "Ja" je nesmrteľnou duchovnou podstatou človeka. Prvkom, ktorý organizácia "Ja" používa predovšetkým na spojenie s telom, je teplo.

Nadfyzické – jemnohmotné – články ľudskej bytosti vstupujú do navzájom sa meniacich vzťahov. Počas spánku sa duša a duch odpájajú od životnej organizácie a fyzického tela a pri prebudení sa s telom opäť spájajú. Sny sa objavujú najmä v prechodných fázach, keď sa tieto jednotlivé články začínajú opäť intenzívnejšie vzájomne prenikať.

Pri smrti sa vyššie články úplne oddeľujú od fyzického tela, ktoré zostáva bez života. V tomto zmysle je spánok malým bratom smrti: pri smrti sa od fyzického tela neodpájajú iba duša a duch, ale aj životná organizácia. Z toho vyplývajú ďalekosiahle dôsledky. Smrť a s ňou spojené procesy rozkladu patria výlučne fyzickému telu. Živej duševnej a duchovnej bytosti sa smrť nedotýka, pretože tá existuje pred narodením aj po smrti. Toto chápanie má zásadný význam pre pôrodníctvo a pediatriu, ako aj pre paliatívnu medicínu a sprevádzanie umierajúcich pacientov.

Ľudské "Ja" môže byť s telom spojené rozlične intenzívnym spôsobom. Pohľad človeka preto môžeme vnímať ako "prázdny", alebo naopak ako naplnený silou jeho individuality. V angličtine hovoríme, že človek je "prítomný" alebo "neprítomný", čím poukazujeme na rozdielnu mieru prítomnosti jeho "Ja". Napríklad drogy a závislosti vedú k oslabeniu tejto prítomnosti "Ja".